Ťažká cesta k bábätku


Tento príbeh je veľmi osobný. Najprv som myslela, že ho neuverejním, ale myslím, že dobré prečítať si ho. No je to asi iba pre silnejšie povahy. Pre tých, ktorí chcú veriť na zázraky.

Tí, ktorí nás poznajú, vedia, že naša cesta k bábätku nebola krátka ani jednoduchá. Trvala roky. Koniec dobrý, všetko dobré. Mišo je na svete a my sme hrdí rodičia. Ale keď sa obzriem, čím všetkým som si prešla, hovorím si, že som správna bojovná levica. Že som SKVELÁ, že som to dala.

Nevinné začiatky

S Ďurkom sme sa pred niekoľkými rokmi rozhodli, že je správny čas na bábätko. Vysadila som teda tabletky a povedali sme si, že to necháme na prírodu. Ale menštruácia sa objavovala zriedkakedy a nepravidelne. Mesiac, dva... Išla som ku gynekológovi. Tradične som dostala vyvolávačku a gynekológ neriešil. Telo potrebuje čas, aby sa dalo dokopy. Po roku sa to začalo zlepšovať, ale bocian stále nechodil. Vravím si: „stresy v práci“. Zmenila som, nepomohlo.

Keď sa nedarí

Tak som začala riešiť veci intenzívnejšie. Gynekológ mi urobil hormonálny profil, vraj diagnóza PCOS (polycystické vaječníky). V podstate bežná vec, väčšinou sa dá liekmi upraviť. Po čase sa mi však začali robiť cysty. Tak som začala navštevovať centrum asistovanej reprodukcie. Gynekológ odporučil operáciu – odstrániť a zároveň skontrolovať priechodnosť vajíčkovodov. Nasledovali Kramáre - vybrali cysty, očistili vaječníky, priechodnosť je ok. Vraj sa máme snažiť, teraz máme vyššiu šancu.

Jeeee. Vidím srdiečko

Waw, po troch mesiacoch od operácie sa skutočne podarilo. Objavila som dlho vytúžené dve čiarky. Nemohla som tomu uveriťa neuveriteľne som sa tešila. Ozaj veľmi. Všetko išlo dobre. Až jedného dňa mi na ceste nedali prednosť. Bola som ok, ale celá roztrasená. Oddýchla som si a o pár dní som sa vydala na služobnú cestu. V Košiciach ma však začalo divne bolieť brucho a chytala ma zimnica. Z posledných síl som sa dopravila domov vlakom a išla k lekárovi. Srdiečko už nebilo. Nasledovali opäť Kramáre.

Tak sa opäť snažíme

Po čase sme sa opäť začali snažiť. Nedarilo sa. Aby sme sa náhodou nezačali nudiť, začali mi opäť rásť cysty. Tento raz veľmi rýchlo. Jedna s priemerom 4 cm na jednom vaječníku, druhá ako päsť na druhom. Lekár mi oznámi, že jeden vaječník musí ísť preč. Iba tak, akoby sa nič nedialo. Toto bolo drsné. Prehlásila som sa k inému lekárovi a zmenila i centrum asistovanej reprodukcie. Urobila som dobre. Mala som šťastie. Zistilo sa, že moja diagnóza nie je ani náhodou PCOS, ale ide o endometriózu. Časť tkaniva maternice sa mi dostala do vaječníkov a vždy, keď mám menzes, tkanivo krváca i do vaječníka. Vznikajú zápalové procesy, cysty a znižuje sa kvalita vajíčok. Waw. Po troch rokoch mám správnu diagnózu. Akékoľvek umelé hormóny mi situáciu len zhoršujú. Posielajú ma k jednému z najlepších špecialistov na Slovensku. Nasleduje ďalšia operácia. Ale žiadne odstránenie vaječníkov. Jemne cysty vylúpli, vyčistili, čo sa dalo a dodali odvahu.

Podarilo sa

Po troch mesiacoch od ďalšej operácie sa opäť objavili na teste dve čiarky. Tešila som sa. Ale tento raz opatrne. Veľmi opatrne... Bála som sa akéhokoľvek nového príznaku. Čo keď sa opäť nepodarí... Ale mesiace plynuli a bruško rástlo a bábo tiež. Všetko vyzeralo byť v poriadku. Konečne prevýšila radosť nad strachom. Budeme mať drobca!

A tak sa narodil...

Zo Zuzky sa stal Mišo. Miško bol veľký a nebol správne otočený. Takže ma čakala ďalšia operácia – cisársky rez - ale to už bola malina. Človek je už zvyknutý na hadičky a vie, ako vstávať z postele. O pár dní som už behala s bábom v náručí :)

Ešte ďakovačka na záver :)

Som veľmi rada, že mám Ďurka. Neuveriteľne ma podporoval a krásne sa o mňa staral, keď bolo treba. <3

Veľmi pekne by som chcela tiež poďakovať:

  • Mudr. Mariane Chrastinovej za dokonalú starostlivosť v dobrých i zlých chvíľach.
  • Centru asistovanej reprodukcie FERTICENT za správnu diagnózu a odporučenie špecialistu. Stratili síce klienta, ale získali moju neskutočnú vďaku.
  • A najmä Mudr. Igorovi Slezákovi za zachránenie mojich vaječníkov.

Vaša bojovníčka Daski