Cvičme v rytme

Tiež chodíte s deťmi na cvičenie? Ja som s M začala, keď mal šesť mesiacov. Bola zima, von sa veľmi nedalo a ja som hľadala nejakú aktivitu, ako vypadnúť z domu. Trošku kvôli Miškovi a najmä kvôli sebe ;)

Začali sme teda chodiť do Borov. Rozhodovala som sa pomerne povrchne. Pre neohrabanú matku je v zime možnosť parkovať v garáži veľká pomoc ;) Ale neľutujem. Inštruktorka je milá, je to tam čisté, veľké a stretli sme sa tam fajn skupina mamičiek.  

Začiatky boli rozpačité. Miško nebol zvyknutý na iné deti, takže prvé hodiny boli „oťukávacie“. Trochu sa cvičilo, trochu sa mrnkalo. I keď na hodine nebol práve najaktívnejší, neuveriteľne ho to nakoplo a doma si vždy skúšal nové kúsky. Postupne si zvykol na detičky a vždy sme sa tešili na pondelky.

Pomerne veľká zmena prišla, keď sa naučil loziť. Na začiatku hodiny si len tak sedí a pozoruje deti. Potom sa rozbehne smerom, ktorý on považuje za ten správny a úplne „prdí“ na moje pokusy a lákadlá previesť ho po dráhe, ktorú nám inštruktorka prichystala. Je z neho prvotriedny rebel. Najprv som sa ho neúnavne snažila presvedčiť, ale zbytočne som otrávila nás oboch. Baví ho objavovať si veci podľa seba. Má svoje tempo i myslenie. Síce odcvičíme asi 10 % z celého programu, ale vidím, že sa teší a posúva sa vpred. Zvyká si na chaos, nových kamarátov a vždy sa inšpiruje k novým huncútstvam.

Takže ak sa rozhodujete, či chodiť s drobcom cvičiť, tak to určite vyskúšate. Je to „haluz“ :D


dscf6274jpg