Máte vychytenú škôlku pod domom?

Mám doma trojročného akčného chlapca. Od septembra by mal nastúpiť do škôlky. V apríli som vyplnila prihlášku do škôlky hneď v prvý deň, asi ako väčšina dúbravských materí. Veď škôlka, to je veľká vec. Dúbravka sa pýši tým, že prijíma do škôlok všetky deti, ktoré majú do septembra tri roky, tak som to veľmi neriešila. Hovorila som si – veď sa dostane... To som ale nevedela, že keď sa do toho hlbšie ponorím, to je zaujímavejšie ako súčasná politická scéna.

Riešim

V prvom rade vám o sebe musím prezradiť, že som úzkostlivá mater, ktorá túto tému dosť prežíva. Na jednej strane môžem „vyskakovať“, lebo som na materskej doma s mladším, na strane druhej si so sebou nesiem traumu z detstva :D Ako inak. Nebudem sa rozpisovať, ale kvôli nie veľmi dobrému začiatku mi trvalo pekných pár rokov dať sa dokopy. Proste nechcem, aby to prežívalo i moje dieťa.

Ale späť k veci. Proste jedného pekného dňa, asi týždeň po termíne, kedy nám malo prísť vyrozumenie, mi volali zo škôlky. Že mi Mišiho zobrali. ALE nebola to ani prvá, ani druhá škôlka, ktorú som uviedla. Táto škôlka je od nás tak cca 2 kilometre a inak ako peši sa tam nedostanete. To znamená s mojimi dvoma bulharskými konštantami trištvrte hodiny cesty v čase i nečase.

Hmm, teda vďaka Bohu aspoň za to... Všetci mi to hovoria. Ale skutočne? Prečo mám byť až tak vďačná za to, že sme sa vôbec niekam dostali? Prečo to nie je automatické – dostať sa do škôlky, ktorú mám pod domom?

Netransparentnosť

Úplatky, úplatky, ach tie úplatky. Hmm. Nedala som. Nevybavovala som. Neorodovala som. Tak sa dostali deti všelijaké. I Malacké, i Stupavské, i mladšie. Veľmi zaujímavý kľúč výberu mala naša pani riaditeľka. Áno, ono majú nejakú metodiku výberu povinnú. Ale nikde, NIKDE nemôžete skontrolovať, či ju niekto dodržiaval. A ako vybrali medzi deťmi, ktoré získali rovnaký počet bodov. To je veľká záhada.

Rivalita medzi riaditeľkami

Keď som volala riaditeľke v škôlke č. 2, či sa nemôžeme dostať aspoň na čakačku, nemienila sa so mnou ani baviť. Ona si bude umiestňovať predsa deti, ktoré si jej škôlku uviedli ako prvú. A prestupy? Nie, to nie je možné. I keď sa miesto uvoľní, umožnia nástup mladšiemu dieťaťu, pretože to sa predsa nerobí. Vypiplať dieťa v jednej škôlke a potom ho „ukradnúť“. Proste, keď ťa raz zobrali 1000 kilometrov ďaleko do nejakej mimo škôlky, máš byť spokojný rodiť, ktorý tam bude vďačne vodiť svoje deti ďalších 5 rokov (pretože samozrejme tam zoberú i súrodenca).

Kvalita

A viete, čo je pre mňa na tom celom najviac fascinujúce? Že ja mám celkom veľký problém i s tým, dať ho do štátnej škôlky. Nieto ešte dávať úplatky/ vybavovať, aby ho tam zobrali. Nehovorím, že tie riaditeľky a učiteľky nerobia, čo sa dá. Ale ten systém je nastavený strašidelne. Ako za mojich čias. 20 detí v triede. Bez šance osobného prístupu. Máš špeciálnu diétu? Smola. Nespíš cez obed? Smola. Pocikáš sa? Dostaneš nabalené periny na opratie. Si hanblivý? Smola. Zdravá strava? Smola.

A tak rozmýšľam, čo s tým. Že či si nechám Mišiho doživotne doma :D Ale to by som mu asi najväčšiu traumu urobila ja :D:D:D Neviem ešte ako ďalej. Musíme to otestovať, nastaviť. Nájsť si našu cestu. Určite sa to dá zvládnuť. Ale myslím, že by stačilo naozaj málo, aby maminky takého veci nemuseli riešiť. Pár dobrých pravidiel a trošku transparentnosti. Aby sa človek vedel zariadiť, pripraviť a vedel, do čoho ide.

Tak len toľko som chcela.

Čaute škôlkári :D