Psycho(logická) očista

Jupí. Dnes je streda a ja mám večer voľno. Celý týždeň sa teším, ako si sadnem do kaviarne a nebudem robiť absolútne nič. A na dnes práve vyšla snežná apokalypsa.

Ale ja som si povedala, že si túto hodinku nenechám ujsť. Tak som sa odvážne vydala 20 centimetrovým dúbravským snehom. Vyzerala som asi ako šialený Yeti. Zasnežená tak, že mi ani kapucňu nebolo vidieť. A nemusím hovoriť, že najbližšia kaviareň je asi tri zastávky od nás a ja som si povedala, že sa prejdem ;) Ale dobre mi to padlo a už popíjam svoje vytúžene nealko pivko.

Dnes sme strávili s Miškom doma. Program sme museli odvolať a tak sme trávili deň upratovaním. Maminky, tiež máte ten pocit, že vás to nenapĺňa? Ja sa v tom stále neviem nájsť. Veľmi rada sa starám o Miška. Ale tie veci okolo domácnosti som vždy brala ako nutné zlo a teraz sa z toho stala náplň mojej práce. Hovorím si: „Načo tie roky školy, driny v zamestnaní a budovaní nejakej „kariéry“. Keby som aspoň pedagogiku študovala“.

Tiež s tým bojujete? Možno nie. Ja som sa vždy snažila byť až priveľmi samostatná a z emancipovanej ženskej sa žienka domáca tak ľahko nestane. A ja pritom ozaj úprimne obdivujem tie baby, ktoré s ľahkosťou vytvárajú teplo rodinného krbu, s láskou pečú koláče a prinášajú pocit domova. Chcela by som to vedieť.

Hádam bude mojim chlapom stačiť láska ;) A možno sa to raz naučím, uvidíme. Máte na to nejaký recept? Dajte :D